PARS ARTEM

Pre čitateľov, ktorým v pamäti ešte nevybledla spomienka na prvý diel historického románu spisovateľky Zuzany Kuglerovej s názvom „Rimanka a kvádsky kráľ“,autorka pripravila aj jeho pokračovanie. Druhá časť knihy opäť vychádza vo vydavateľstve s názvom Pars Artem. A zasa sa v ňom prejavuje pisateľkin nesporný literárny talent, skĺbený s jej vynikajúcou fantáziou a so schopnosťou vykresliť charaktery jednotlivých literárnych postáv do tej miery, že ten, kto číta, nadobúda pocit, ako keby ožívali priamo pred jeho vnútorným zrakom – ba čo viac, ako keby sa ich jednotlivec mohol hmatateľne dotknúť!  Taktiež majstrovstvo umenia Zuzany Kuglerovej zachytiť všetko, čo dávno odvial čas, je obdivujúce…

            Pre osvieženie pamäte pripomeňme, že sa predchádzajúci diel odohrával v 4. storočí nášho letopočtu, a to ako na území vtedajšej Rímskej ríše, tak aj na území tých, ktorí Rimania nazývali barbarbmi. Ústredným motívom románu bol najstarší príbeh lásky vyobrazený v spisoch rímskeho historika Ammiana Marcelina. Jeho obsahom bol cit medzi Helenou z rodu cisárskych Konštantínovcov a medzi kvádskym kráľovičom Arahariom. Hoci pochádzali z dvoch rozdielnych svetov, chceli sa zosobášiť…A tak, ako sme v prvej časti knižnej publikácie mohli byť svedkami ich lásky, stávame sa v druhej časti, priliehavo pomenovanej „Riman a kvádska princezná“, svedkami lásky mladučkej, ale už vnútorne zrelšej kvádskej princeznej Quataldy  a caesara Juliána, ktorý do dejín vošiel ako Julián Apostata, teda odpadlík. Ich dvoch mal čitateľ možnosť spoznať už v prvom diele historického diela, ktoré vzišlo spod rúk jednej z našich popredných spisovateliek. Tento raz sa hlavné ťažisko deja sústreďuje najmä na osudy kvádskej princeznej – dcéry kráľa Vitrodora, a synovca Konštantína Veľkého…A čitateľ môže s dychtivosťou pátrať v stránkach knihy, kladúc si v duchu tieto otázky: uvidia sa ešte Quatalda a Julián? Preklenú ťažkosti, ktoré sa im v závere predchádzajúceho dielu postavili do cesty a nájdu nakoniec k sebe cestu..?!

            Román sa začína v okamihu, keď uplynie niekoľko rokov odvtedy, čo došlo ku krvavej svadobnej hostine v Brigetiu. Treba povedať, že sa autorka vo svojej umnej mysli nesústredila iba na jednoduchú dejovú niť spätú s láskou hlavných protagonistov. Zostáva tu verná vykresľovaniu rímsko – barbarských vzťahov a taktiež otázkam náboženským…Kniha má teda za úlohu splniť hlbší cieľ. A tak sa čitateľ znovu vracia do magického sveta plného vtedajšej pohanskej viery v záhadné bytosti, ktoré sa hýbu v inakšom svete, a ktoré môžu prenikať do reality všedných dní človeka. Zásvetie, nadsvetie aj inosvet. – To všetko sú pojmy, s ktorými sa budeme môcť stretnúť, ak po tejto knižnej publikácii siahneme. A nielen s nimi. V románe sa objavujú mená viacerých germánskych – a teda aj kvádskych – bohov. Ide napríklad o Dávnu, ktorej slúži Quatalda, o Abohu, jej odvekú protivníčku, ďalej o Wotana, Smrďa, Zádusivca či Tumana…Áno, germánske myslenie bolo kedysi plné mytologických predstáv o existencii týchto tvorov. Najsympatickejšie vykreslenou azda zostáva Quataldina priateľka, sivomodrá priateľka Poludnica, ktorú smie vídať iba ona – a aj to len dovtedy, pokým sa teší svojim nadprirodzeným schopnostiam – ktorá sa rada ukrýva v záhyboch vôd, riek alebo potokov, a ktorá našu kvádsku hrdinku sprevádza celučkým príbehom, tak ako tomu bolo aj v prvom diele románu. Pokiaľ ide o božstvá, autorka v knihe vyzdvihla aj večne sa odohrávajúci boj zla proti dobru. Veď Bohyňa smrti sa s pomocou svojich verných urputne usiluje zničiť a podmaniť si všetko, čo súvisí s Dávnou, ktorej, ako sme sa už zmienili, slúži aj samotná Quatalda – jedna z „detí svetla“…

            Keď sme už pri bohoch, treba povedať to hlavné: na pozadí ďalšieho príbehu lásky akoby odniekiaľ z hmly opäť vystupuje do popredia konflikt medzi kresťanstvom, ktoré sa v Rímskej ríši vďaka Konštantínovi Veľkému stalo štátnym náboženstvom, a medzi pohanstvom. Lebo Rimania a barbari sa navzájom nevyhnutne museli prelínať nielen vojensky a politicky, ale aj v bežnom a v náboženskom živote, odkedy si ríša začala podmaňovať iné národy. Spisovateľka tu upozorňuje predovšetkým na fakt, že ako podrobené kmene ležiace za Limes Romanus, tak i ďalšie barbarské etniká na území slobodnej Germánie boli po viacerých stránkach ovplyvňované tými, s ktorými mali často konflikty v zbrani za zachovanie svojej slobody…No bolo tomu aj naopak. Na rímsky svet taktiež vplývala barbarská kultúra aj obyčaje. Ako príklad si vezmime práve cisára Juliána, ktorý sa v knihe ku koncu deja vďaka skonu svojho bratranca Konštantína Lišiaka stáva augustom, najvyšším predstaviteľom rímskeho impéria. Tento muž spoločne so svojimi légiami cestoval do provincií, kde spoznával aj inú stránku viery, a jeho túžba po hlbšom poznaní neznámeho ho poháňala ísť ešte hlbšie. Veď práve kvôli nej bol svojimi náboženskými nepriateľmi označený za odpadlíka od pravej cirkvi…Preto, lebo z jeho rozkazu sa v ríši obnovovali aj pohanské chrámy. Vykreslením jeho postavy sa tvorkyňa diela nepochybne snažila umiestniť do centra čitateľovej pozornosti skutočnosť, že rímsky a barbarský svet bol natoľko rozdielny, že ho v otázke náboženskej nebolo veľmi možné skĺbiť. Zatiaľ čo rímsko – barbarské vzťahy áno. Veď mnohí z podrobeného pôvodného obyvateľstva za Limes Romanus sa po čase začali cítiť ako Rimania. Prijali aj zvyky a kultúru svojich „vládcov“, a na barbarov, čo žili severne od rieky Dunaj, sa občas dívali cez prsty. Ale aj pohania vedeli kráčať s dobou a prispôsobiť sa jej. Dôkazom toho je to, že Z. Kuglerová v obsahu románu vykresľuje, ako kvádsky kráľ Vitrodorus staval svoje sídelné mesto Eburu – či aspoň časť z neho – podľa rímskeho vzoru. Nebránil sa teda „novotám“…

            Z uvedeného vyplýva, že sa aj slobodné barbarikum usilovalo v istých ohľadoch Rímu prispôsobiť. A cestami sa ako spleť čiernych nití tiahli kupecké sprievody s výmenným tovarom pochádzajúcim z oboch strán Dunaja…Hoci priateľské vzťahy na čas výrazne naštrbila už spomenutá krvavá hostina v Brigetiu, ktorú mali na svedomí Rimania, vďaka Juliánovi napokon dochádza k vytúženému prímeriu.

            Čo však naši hrdinovia a ich láska? – Nuž, neradno čitateľom prezrádzať dej…Musia sa udržať v napätí, ktoré je pre historicko – fantastickú literatúru také príznačné a potrebné. Spočiatku sa všetko zdá byť zamotané. No ako dej napreduje a graduje, vidíme, že sa veci rozuzľujú. A Quatalda so svojím milovaným prežívajú rôzne dobrodružstvá. To najväčšie dobrodružstvo ich však očakáva až na konci – dobrodružstvo ľúbostné!

            Na ľahko stráviteľný a pútavý štýl kníh Zuzany Kuglerovej sa zabudnúť nedá…A preto sa k nim čitateľ vracia vždy znova a zas. S obidvoma románovými dielmi z obdobia rímsko-kvádskych vojen, ako aj so samotnou autorkou sa môžete stretnúť 11.11.2022 na tohtoročnej Bibliotéke, kde vám spisovateĺka prezradí medzi iným aj to, prečo sa v knihe objavuje aj srbské mesto Sriemska Mitrovica a aké boli v časoch jej románu vzťahy medzi územím dnešného Srbska a Slovenska.

                                                                                         Mgr. Edita  Ďurčová