PARS ARTEM

Ďalšia ukážka z Veľkej knihy keltských povestí

Brian v zemi nemŕtvych

Kedysi dávno vraj pásol svinky v najchudobnejšej keltskej dedine chlapec, ktorý sa volal Brian. Nemal otca – zahynul v boji, nemal ani matku – tá zomrela pri jeho pôrode. Ujala sa ho otcova staršia sestra, taká nevrlá a zlostná, že ju nikto nemal rád. Aj to bol dôvod, prečo sa v nej zlosť ešte viacej kopila. Vŕšila si to na synovcovi. Nedovolila mu bývať v dome, musel spávať v chlieve so svinkami, o ktoré sa staral. Ale aj tam mu bolo lepšie než s ňou.

Hneď ráno, keď sa zobudil, viedol svoje svinky na miesto, kde im bolo najlepšie: na lúky za dedinou. Bolo tam dosť mlák s blatom, v ktorých sa mohli vyváľať, a v lesoch pri lúke zas dosť bukov s bukvicami, na ktorých sa mohli pásť. Vďaka tomu boli krásne a zdravé, radosť na nich pozrieť. Najkrajšia z nich bola biela svinka s malým ružovým chvostíkom a peknými čiernymi očkami. Nikto nevedel, že je to freia, jedna z malých lesných čarodejníc, ktorá mala schopnosť premieňať sa, na čo chce. Chcela vedieť, ako sa žije v dedine, nuž sa premenila na bielu svinku a nechala sa s ostatnými zavrieť do ohrady. A práve ju si Brianova tetka vybrala, aby z nej spravila dobrú pečienku na slávnosť Beltainu.

Povedala synovcovi:

„Ráno bude zabíjačka. Musíš sa o všetko postarať sám, nebudem najímať  ďalších mužov, si už dosť veľký, aby si dokázal podrezať prasa, stiahnuť ho z kože a rozporciovať tak, aby z neho bolo aj na pečienku, aj na guláš, aj na oškvarky a slaninu.“

Lakomosť z nej kričala až na sto honov, Brian bol ešte stále malý chlapec, nemal ani desať rokov – a ona chcela od neho službu, aká sa žiada od dospelých chlapov. No Brian sa zľakol niečoho celkom iného, nie práce. Veď mal zarezať svoju najmilšiu svinku, tú bielu, s ružovým chvostíkom.

V noci potajomky vstal, vzal svinku do náruče, otvoril dvere na ohrade a ušiel do lesa. Ostatné svinky išli za nimi, mali rady svojho pastiera, veď sa o ne staral.

Ráno našla chamtivá tetka len prázdny prasací chliev. Pochopila, čo sa stalo. Napajedená, nazlostená až tak, že skoro praskla od hnevu, vyslovila nad Brianom kliatbu:

„Nech sa to prasa, pre ktoré si ušiel, navždy stane tvojím osudom. Nech sa z neho stane tvoja žena aj tvoj domov. Nech ťa zavedie na miesta, odkiaľ sa nedá vrátiť. Ži tak dlho, ako ono. A jeho hodina smrti nech sa stane aj tvojou.“

Možno by inak hovorila, keby vedela, že biela svinka je z rodu freí, malých lesných čarodejníc. No nevedela to.

A Brian taktiež nie.

Pokračovanie najdete vo Veľkej knihe keltských povestí. Dostupné vo všetkých dobrých kníhkupectvách.

Ilustracie do knihy nakreslila Alexandra Geschwandtnerová