PARS ARTEM

Koniec tretieho storočia nášho letopočtu. Rímska ríša, rozdrobená na viacero administratívnych celkov. Tetrarchia – koalícia štyroch cisárov. Každý z nich má v správe jednu časť mohutnej ríše, ktorou už dlhšie otriasajú škandály a podvody najhrubšieho charakteru. Daňové zaťaženie obyvateľstva sa stupňuje. Štyria cisári, namiesto toho, aby sa snažili udržať ekonomický chod ríše, ktorej hrozí kolaps, bojujú medzi sebou. Pretože im nestačí to, čo majú. Chcú si „ušklbnúť“ viac.

Do toho vstupuje príbeh syna Konštantia Flóra (jeden zo štyroch cisárov). Meno má podobné ako otec. Volá sa Konštantín. Mladý muž sa dostal sa k jednej z najvyšších hodností v  ríši záhadným spôsobom. Hoci mal vlastného otca, nechal sa adoptovať cisárom Diokleciánom, ktorý bol pôvodcom myšlienky tetrarchie a ponechal si právo „cézara nad cézarmi“. Prakticky to znamenalo, že ostatní spoluvládcovia mu boli podriadení. Konštantín sa tak stal dedičom dvoch častí ríše – po svojom vlastnom aj adoptívnom otcovi.

Zostali ešte ďalší „spolucézari“, Maximián a Severus. Ambície mladého Konštantína však nemali hranice. Rozviedol sa so svojou manželkou, ktorá mu porodila syna, a vzal si Maximianovu dcéru Theodoru, aby si po „praslici“ zabezpečil nárok aj na jeho časť ríše. No ani to mu nestačilo. Maximián zomiera za záhadných okolností a štvrtý spoluvládca, Severus, onedlho na to tiež. Obidvaja vraj na príkaz Konštantína, ktorý sa tak stal sa jediným vládcom. Hneď ako sa ocitol na najvyššom poste ríše, sa postaral o to, aby vláda zostala v rukách jeho potomkov. Menil, čo sa dalo. Zákony, správu provincií, daňový systém, tradície, štátne náboženstvo, ktorým sa stalo dovtedy zaznávané kresťanstvo. Možno aj preto mu neskôr dali cirkevní otcovia prímenie Veľký.

Dynastia Konštantínovcov však napáchala v Rímskej ríši veľa zla. Začalo sa to politickými obvineniami a vraždami, ktorých obeťami boli dokonca aj samotní príslušníci konštantínovského rodu. Boj o moc medzi mnohopočetnými Konštantínovými potomkami vyvrcholil bratovraždami. Nikoho z nich nezaujímalo, čo sa okolo nich deje. Nevnímali rastúcu chudobu obyvateľstva, prepad ekonomiky, ani migráciu germánskych národov, ktorá hrozila od severnej hranice – Limes Romanus.

Do toho všetkého vstupuje epidémia, ktorá začala kosiť najprv obyvateľov veľkých miest.  Kanalizačný systém už dávno nefungoval, ľudia sa tlačili v nájomných činžiakoch, lekárske služby vykonávali šarlatáni, ktorí chceli ľahko prísť k zárobku. Ľudia utekali z mesta na vidiek – a epidémia tam išla spolu s nimi.

Pohroma nabrala obrovské rozmery.

Hlad, zima, nedostatok jedla, nedosiahnuteľnosť kvalitného lekárskeho ošetrenia, prepad životnej úrovne, zničenie strednej vrstvy obyvateľstva, ktorá zabezpečovala hospodársky chod v provinciách aj v samotnom Ríme, zastavenie remeselnej výroby, nárast sektárskych spoločností, oznamujúcich koniec sveta…Chaos, v ktorom sa (s prepáčením) ani divá sviňa nevyzná.

Nepripomína to niečo?

…..

Dejiny sú skutočne dobrým učiteľom. Štvrté storočie, ktoré Rímska ríša prežila pod taktovkou Konštantínovcov, je síce veľmi zložitým, ale zároveň poučným obdobím aj pre dnešok – a žiaľ, má paralelu s dnešným dianím na Slovensku. Vyznať sa v chaose, ktorý sa vzmáhal vďaka mocenským bojom v ríši a šíreniu strachu z choroby, bolo takmer nemožné. Zákony sa menili každú chvíľu, niekedy aj viac krát za týždeň. Ťažko bolo v tých dobách žiť, nieto o nich písať. Kronikári z tých čias, ktorí vlastne zastupovali úlohu dnešných médií, do neba vychvaľovali skutky toho cisára, čo bol práve pri moci. Skutočnú pravdu poznali iba tí najviac skúšaní – jednoduchí a prostí ľudia.

Zachytiť toto obdobie je vďaka všadeprítomnému chaosu takmer nemožné. A predsa sa o to pokúsila spisovateľka Zuzana Kuglerová v diele Rimanka a kvádsky kráľ. V jej knihe sa stretávajú dva svety: ťažko skúšaná Rímska ríša, ktorá trpí pod hrôzovládou syna Konštantína Veľkého – a kvádskeho kráľovstva, ktoré musí prijať nútenú správu Ríma, ak nechce svoj ľud vystaviť útokom rímskych légií. Legionári sú tiež jedným z varovných momentov ríše. Už celé roky nedostali žold a tak sú vďační za každú príležitosť rabovať a lúpiť. Majú totiž od vlády prisľúbené pozemky. Môžu si nechať usadlosti a farmy v pohraničných územiach, ktoré „chránia“ obvyklou metódou dobyvateľov – čiže mečom a krvou.

Nájsť východisko z takejto  situácie je takmer nemožné. Starý svet sa rúca a nový, krajší, je v nedohľadne.

No jednoduchí ľudia, tí skutočne „obyčajní“ verili, že raz ten čas príde. Ešte netušili, že to bude trvať veľmi dlho, že polovicu populácie zhltne ničivý vír dejinných udalostí, že deti, ktoré sa narodia, to budú mať ešte ťažšie ako oni – ich rodičia.

No napriek tomu verili.

Že raz príde zlatý vek ľudstva, v ktorom bude vlk žiť po boku baránka, Riman po boku Kváda, alebo Markomana, možno Sarmata – ako inak, v hojnosti a mieri.

Knihu Rimanka a kvádsky kráľ nájdete v sieti kníhkupectiev Panta Rhei aMartinus. Objednať sadá aj cez knižné weby megaknihy.sk, preskoly.sk, atď