PARS ARTEM

Kde bolo tam bolo: tak sa vraj začína každá dobrá rozprávka. Nielen o princeznách a drakoch, ale aj o dnešných deťoch. Svet v ktorom žijú, je iný, ako bol svet ich starých mám a dedkov. Svet, plný nevídaných možností, podobajúcich sa na zázrak. A predsa najkrajším zázrakom je puto, ktoré si dieťa vytvára k svojim blízkym. Nielen k matke, otcovi a súrodencom, ale aj k dedkovi a babke.

O takomto pute je aj malá a útla knižka, plná krásnych obrázkov, Škriatulinček, škriatkov synček od autora s exotickým menom Panchita Yusuf Quant. Nechýbajú v ňom ani zázraky z klasických rozprávok: myši sa v nej vedia premieňať na škriatkov, mačky rozprávať, z dverí je drak a snehové vločky vedú filozofické rozhovory s tými, čo ich počujú. Všetko má na svedomí jedna bláznivá babka s vylomeným zubom. Býva v starom dome v opustenej záhrade, o ktorú sa nikto nestará. Na konci záhrady je drevená stodola, v ktorej sa schádzajú mačky. Aké? Túlavé. A tie bývajú stále hladné. Nečudo, že si brúsia zuby na všetko, čo sa hýbe, najmä na myši. Nuž a dve myšky, aby unikli mačacím zubom, sa skryli štrbavej babke pod perinu.

Tak sa začína príbeh Škriatulinček, škriatkov synček.  Presnejšie povedané, takto:

—

Sedela na okne a pozerala sa cez sklo do izby. Veľká, ryšavá, s tmavohnedými škvrnami na ligotavej srsti. 

Babina sa na ňu zaškerila tým svojím typickým úsmevom. Stiahla kútik na tej strane úst, kde jej chýbal zub. Podotýkam, že jediný v jej inak celkom slušnom chrupe. Mačky mala rada, ale táto jej bola podozrivá. Nečakala na salámu, či na zvyšok rizota ako iné mačky, čo chodievali do záhrady pri Babininom dome. Mala vyhliadnutú inú korisť. Babina to samozrejme nevedela. Mačka by sa jej možno aj páčila, keby, keby… Keby nebola taká zvláštna.  Trónila na okenici, medzi kvetináčmi, z ktorých viseli muškáty. Niekto by si ju mohol pomýliť aj so sochou, pravda, okrem mňa a mojej Babiny.

Kto vie, ako dlho tam tá ryšavá mačka sedela…  Babina stiahla roletu a natriasla periny. Má rada, keď sú mäkučké, voňavé. Ešte chvíľu si čítala a potom zhasla svetlo.

Poznáte to padanie do spánku.

Najprv vnímate zvuky, no postupne odchádzajú do diaľky, sú stále slabšie a slabšie, tíchnu, pretože po špičkách prichádza sen.

Prichádzal aj ku Babine.

Zatvorila oči a zrazu sa jej zdalo, že nie je v svojej posteli, ale na lúke, plnej kvetín. Už nie je starká, čo leží pod perinou, ale malé dievčatko, ktoré sedí na kope kníh. Tie má Babina skoro tak rada, ako mňa. Ustavične je zavŕtaná v nich. Nečudo, že sa jej knihy prepašovali aj do sna.

Podriemkávala, len tak, na pol viečka, keď sa jej v polospánku sa zazdalo, že ktosi ku nej prichádza. Ktosi, kto má ružový ňufák, sivú srsť a štyri labky.

A tie labky vydávajú zvláštny zvuk.

Ťap. Ťap.

Najprv slabučký, pretože z polospánku počula aj čosi iné: mňaukanie mačky na okne.  Labky sa ho zľakli. Zvuk, ktorý vydávali zosilnel, až sa premenil na škrabkanie.

Najprv na dlhé – škriaiaiaiaiaiaiaiaiaiab,  potom na krátke – škrab. 

Nástojčivé, akoby prosilo o pomoc. A také silné, až to babinu prebralo z polospánku, zamrvila sa, otočila na druhý bok.

Škrabkanie stíchlo. 

Babina znovu začala padať do spánku. Prevrátila sa z boku na brucho, dala si na hlavu vankúš, keď sa za ňou zas ozvalo: škriaiaiaiaiaiaiaiab, škriab. 

Sen – nesen, okamžite bola čulá ako rybička. Napla uši a započúvala sa do zvukov v spálni. Stihla sa pritom trochu pomrviť, nuž škrabkanie stíchlo. Tak sa robila, že ďalej spí.

A vtedy sa to všetko začalo!

,,Už sa môžeš ísť pozrieť, synak…“  zaznel hlas, ktorý v prvom okamihu pripomínal zapišťanie myši.

,,A čo tá obrovská obryňa v posteli?“ zaznel druhý hlas, vlastne ani nie hlas, iba hlásoček.

,,Tej sa nemusíš báť. Je síce veľká, ale neškodná. Hovoria o nej, že má dobré srdce. A okrem toho spí ako drevo.“

Babina vedela, že ak chce svojich tajomných návštevníkov vidieť, musí sa naozaj tváriť ako spiaci buk. Alebo dub. Alebo borovica.  Ani sa nepohla, iba začala pravidelnejšie a hlbšie dýchať. Dokonca občas aj zachrápala! Jedno viečko zažmúrila, druhé nechala pootvorené, aby mohla cez úzku škárku pozorovať, čo sa deje. Ale nič neuvidela, veď bola velikánska, prevelikánska tma.

…….

Kto boli tajomní noční návštevníci, vám prezradí kniha Škriatulinček, škriatkov synček, ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve Pars Artem a ak sa po nej riadne poobzeráte, nájdete ju nielen v kníhkupectvách, ale aj na knižných weboch.