Nie, tentoraz nejde o vydávanie kníh, ktoré mnohí riešia samoplatcovstvom, ale o organizovanie prezentačných podujatí. Jednou z vydarených aktivít, ktorá v roku 2022 oslávi jubilejný, 5. ročník je Medzinárodný putovný festival poézie Pars Poetry. Organizuje ho Združenie internetových autorov Pars Artem. Na festival aj okolnosti jeho vzniku sme sa opýtali Ondreja Kalamára, jedného z trojice zakladateľov Pars Artem.
Ondrej Kalamár
Ako hodnotíte prvé štyri ročníky, čo má Pars Artem za sebou?
Zakladajúci ročník festivalu bol v roku 2017 s podporou NBS a pod záštitou jej guvernéra – Jozefa Makúcha v meste Kremnica, v priestoroch kostola Svätej Kataríny a Mincovne Kremnica a.s., s presahom do miest Banská Bystrica, Zvolen a Bratislava. Už tohto ročníka sa zúčastnili významní poeti z Českej republiky, Poľska, Bulharska a Veľkej Británie. Vzhľadom na jeho veľký úspech a ohlasy aj zo zahraničia sme sa v Pars Artem o.z. rozhodli v podujatiach pravidelne pokračovať.
Pre ďalšie ročníky sme si zvolili priestory Smolenického zámku, kde nám vyšli v ústrety aj s podporou SAV a LIC. Zachovali sme aj presah do iných miest, hlavne Bratislavy, ale aj Modry, Nitry, Banskej Bystrice a Zvolena. Festival si získal veľmi dobré meno a záujem o účasť na ňom vysoko presiahla kapacitné možnosti. Každoročne sa ho zúčastňujú významné osobnosti domácej i zahraničnej poetickej scény, ktoré významnou mierou šíria posilňujú jeho renomé a šíria ho aj v zahraničných médiách. Z veľkých mien domácej scény možno spomenúť napríklad Petra Juščáka, Jána Tazberíka, Maroša Bančeja, Erika Ondrejičku, Zuzanu Kuglerovú, zo zahraničných napríklad Elku Njagolovú z Bulharska, Aleksy Wrobela a Remy Juszkiewicza z Veľkej Británie, Isu Conar a Annu Czachorowsku z Poľska, Aloise Marhoula, Zitu Malaníkovú, Milenu Orsi z Českej Republiky, Margeritu Curtescuz Moldavska, Ľudmilu Snitenko z Ruska.
Zároveň s festivalom prebieha aj vyhodnotenie súťaže Pars Poetry, kde je hlavnou cenou vydanie knižky poézie.
Aké sú sprievodné akcie festivalu?
Súčasťou festivalu sú podujatia v jednotlivých mestách, zapojených do akcie, tématické večery poézie domácich autorov i autorov z jednotlivých krajín, kde prebieha recitácia v materinskom jazyku a následne v slovenskom preklade.
Súčasťou festivalu sú aj hudobní hostia, ktorí zabezpečujú jedinečné prepojenie poézie s hudbou – ako to napríklad robí Poľka Isa Conar, ktorá dokáže veľmi bravúrne a esteticky zhudobniť a odinterpretovať aj slovenské texty.
Tento festival nielenže šíri dobré meno našej krajiny i jednotlivých miest v zahraničí, ale aj dokazuje, že sme národom, ktorý si dokáže vážiť svoju, i zahraničnú kultúru a dbá o jej vzájomnú interakciu.
Ďakujeme za rozhovor
:::::::::::::::::
Zohnať finančné prostriedky na usporiadanie festivalu je náročné. Z piatich ročníkov dostali organizátori tri krát grant z FPU, dva krát ho ťahali z vlastného vrecka. Veľkou devízou festivalu je členská základňa Pars Artem, ktorá sa festivalu nevzdala ani vtedy, keď FPU žiadosť o grant FPU zamietol. Členovia PA vložili doňho svoje vlastné finančné prostriedky, vďaka čomu mohli odprezentovať nielen svoju, ale aj tvorbu zahraničných hostí.
Súčasťou festivalu je aj literárna súťaž,, ktorá dostala meno po zosnulom básnikovi Marošovi M. Bančejovi. Prečo práve po ňom? Pretože od založenia až po svoju smrť bol dobrou dušou Pars Artem. Mnohí autori z PA vydali svoje knihy vďaka jeho podpore a editorským radám.
Zaujímavým hosťom na poslednom festivale bola poľská speváčka Isa Conar, ktorá naspievala básne slovenských poetiek.
Niektoré z textov nájdete na jej youtube:
Celá debata | RSS tejto debaty